Dudince a okolie

V zachovaných písomnostiach sa Dudince prvýkrát spomínajú ako „Dyud“ v 13. storočí. Ich pomenovanie poukazuje na to, že bolo asi odvodené od mena „Duda“, čo bol pravdepodobne majiteľ majetkov v ich okolí. S názvom „Dudince“ sa môžeme stretnúť v slovenských a s variantou „Gyügy“ v maďarských písomnostiach 18. a 19. storočia. V roku 1920 obec dostala úradný názov „Ďudince“, o sedem rokov neskôr sa začala definitívne používať dnešná podoba – bez mäkčeňa. V 60-tych rokoch bola k Dudinciam pričlenená dovtedy samostatná obec Merovce.

Archeologické nálezy dokázali, že zvieratá žili na tunajšom území skôr ako človek; v dobe 5000 – 4000 rokov pred Kristom však už boli Dudince osídlené pôvodnými obyvateľmi. Na začiatku doby bronzovej obývali územie ľudia mošonskej a maďarovskej kultúry. Neskôr zohral významnú úlohu príchod Rimanov. S ich (pravdepodobne krátkodobým) pobytom v okolí Dudiniec súvisí pomenovanie travertínových útvarov – prírodných bazénov, ktoré dostali názov „Rímske kúpele“. Rimania sa spomínajú aj v starej legende o pôvode Dudinského liečivého prameňa. Neskoršie archeologické správy dokumentujú prítomnosť Slovanov.

Dudince patria medzi oblasti Slovenska s najteplejšou klímou, v roku majú priemerne 50 letných dní s teplotami presahujúcimi 25 °C. Vďaka zemepisnej polohe sa vyznačujú veľkým počtom slnečných dní v roku, malou oblačnosťou a častým bezvetrím.
Okolie mesta je nepoznačené priemyselnou výrobou. Ekologicky čisté prostredie priaznivo vyplýva nielen na zdravie a pohodu kúpeľných hostí, ale aj na faunu a flóru. V okolitých poliach a lesoch žijú bažanty, prepelice, zajace, kuny, diviaky, jelene a srnce. Priamo v kúpeľnom areáli možno pozorovať sovy a veveričky. V oblasti sa dobre darí obilninám, kukurici, repke, ovocným stromom, vínnej réve, ako aj zmiešaným stromovým porastom.

Odborné analýzy túto vodu charakterizujú ako „ silne mineralizovanú, uhličitú, hydrogénuhličitanovo-chloridovú, sodno-vápenatú, so zvýšeným obsahom bóru, fluóru a horčíka, slabo kyslú, vlažnú, hypotonickú“, s prirodzenou teplotou 28 oC a celkovou mineralizáciou 5 667 mg / l. Ojedinelou v celosvetovom meradle ju robí súčasný výskyt takmer 1600 mg oxidu uhličitého a necelých 6 mg sirovodíka v jednom litri. Podľa informácií, ktoré sú nám dostupné, sa voda podobného zloženia údajne nachádza už iba v Japonsku a v známych francúzskych kúpeľoch Vichy.

Keď rímske légie prekročili Dunaj a dostali sa až k brehom rieky Hron, dal rímsky vojvodca Aquilla Aquillius postaviť svoj tábor na území neďaleko dnešných Dudiniec. Tu mu okrem jeho verných vojakov robili spoločnosť aj jeho manželka a syn, zdroj neprestajnej otcovej radosti a pýchy.
Jednej teplej letnej noci dopadol na tvár spiaceho chlapca strieborný mesačný lúč. Chlapec sa niekoľkokrát nepokojne pomrvil, napokon ticho nečujne vstal a bez toho, aby otvoril oči, námesačný vyšiel zo stanu. Sotva sa nohami ľahučko dotýkal zeme, priťahovaný tajomnou silou mesiaca.
Vojvodca Aquillius mal tej noci nepokojný spánok. Ťaživé sny nadránom ho prebudili skôr ako obyčajne. Prekvapene zistil, že posteľ jeho syna je prázdna a ihneď dal biť na poplach. V prvej chvíli sa nazdal, že mu syna v noci uniesli nepriateľskí vojaci. Vtom však svoj pohľad upriamil na obzor a v rannom svite zbadal blednúci mesiac v splne. „Mesiac ho vytiahol! Je námesačný, presne ako jeho matka...“, pomyslel si Aquillius.
A vydal rozkaz, aby jeho légie prehľadali celé okolie, husté lesy aj húštiny. Neďaleko tábora, na úpätí jedného kopca, sa čudne kúdolili zapáchajúce pary z teplých prameňov. Tam sa vydal sám vojvodca Aquillius. Medzi vysokým rákosím objavil kruhovité žriedla, v ktorých ustavične bublala neobyčajná voda. Márne blúdil a triasol sa strachom, čo ak sa synček v niektorom prameni utopil.
Keď už strácal všetku nádej, tu z čista - jasna ozval sa zvonivý ženský hlas, ale nikoho nevidel: „Stoj, Aquillius! Vidím, že veľmi trpíš. Viem, stratil sa ti jediný syn, dedič tvojho bohatstva a slávy...“ Vtom sa z najbližšieho prameňa vyvalil oblak pary, a keď sa rozplynul, stála pred ním v dúhovom šate víla.
„Kto si? A kde je môj syn?“, pýtal sa víly prekvapený vojvodca. „Zaveď ma k nemu a ja ti zložím k nohám všetko svoje bohatstvo!“
„Som víla Dudinka - patrónka týchto prameňov. Nepotrebujem tvoje bohatstvo. Ale ak mi ihneď odprisaháš, že prepustíš na slobodu všetkých tvojich zajatcov, moje verné deti tohto kraja, zachrániš život svojho syna!“
Aquillius neváhal a dal víle svoj sľub. Tá ho zaviedla k drobným jazierkam s mŕtvou hrdzavou vodou. Na brehu jedného z nich ležal bez známok života stratený vojvodov syn. Zúfalý otec klesol k nehybnému telu. Trasúcimi sa rukami odopäl svoj drahocenný meč a položil ho víle k nohám. „Tento meč je znakom mojej moci. Doteraz mi ho neodňal ani najsilnejší protivník. Teraz ho skladám k tvojim nohám ako dôkaz, že splním tvoju žiadosť.“ Nato víla vykročila k jazierku, načrela do krehkých dlaní hrdzavej vody, ktorá sa vzápätí premenila na nebovomodrú, pristúpila k chlapcovi a pokropila mu tvár. V tej chvíli chlapec otvoril oči.
„Otec! Mal som prekrásny sen – o tom, ako navracať ľudom zdravie a radosť...My dvaja to máme vykonať!“ Hrdému vojvodcovi vstúpili do očí slzy. A tieto slzy spôsobili, že krásna víla uverila Aquillovmu sľubu, mávla rukou a premenila všetku vodu v jazierku na blankytne modrú. Odvtedy už voda v jazierkach a okolitých prameňoch nebola mŕtvou, ale naopak živou liečivou vodou, navracajúcou ľuďom stratené zdravie ...

V Dudinciach žije cca 1500 obyvateľov – prevažná časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva je zamestnaná v miestnych liečebných domoch a hoteloch. Na území mesta sa nachádza niekoľko obchodíkov, reštaurácií a služieb. Veriacim sú k dispozícii dva kostoly – evanjelický a.v. a rímskokatolícky. Obe stavby sú moderné, postavené v 90-tych rokoch. Zaujímavosťou je kaplnka pri nákupnom stredisku, ktorá sa vychýlila od svojej osi a vyslúžila si tak prezývku „šikmá veža“.
Meno Dudince sa často skloňuje aj v športových kruhoch – vďaka výborne organizovaným medzinárodným chodeckým pretekom „Dudinská päťdesiatka“, ktoré sa tešia čoraz väčšej obľube a ktorých najbližší ročník bude jubilejný – 25ty.